Půlnoční holubice

Z anglického originálu: A Dove At Midnight (1993)

Autor: Rexanne Becnel

Vydavateľstvo: Alpress

Český preklad: Eva Konečná

Počet strán: 240

Rok vydania: 2007

Detstvo lady Johany Prestonovej z Oxwichu poznamenalo kruté chovanie sa jej otca k matke. Dievčina prisahala, že sa nikdy nevydá a radšej svoju krásu ukryje medzi múrmi kláštora. Je však dedičkou Oxwichu a odbojný rytier Rylan Kempe, lord z Blaecstonu, ktorý se búri proti despotickému anglickému kráľovi, vie, že sa dievčina musí vydať a prevziať správu hradu, aby panstvo neprepadlo panovníkovi. Odvážny Rylan Johanu unesie, ale temperamentná mladá dáma jeho škandálne spojenectvo odmieta...

Rexanne Becnel mám rada. Dokáže písať pútavo, medzi hrdinami vie rozhorieť plameň vášne a vie podať príbeh tak dôveryhodne, že ho hltáte jedným dychom. Polnočná holubica je však celkom iný prípad. Možno z autorkinej strany tu aj bol pokus podať ho zaujímavo, čitateľne, avšak akosi nevyšiel. Buď mala slabšiu chvíľku alebo ju múza iba "lízla" namiesto, aby ju trafila poriadne :-(

Ťažko povedať. Pravdou je, že moju pozornosť si príbeh udržal ani nie do polovice knihy. Potom to už išlo dolu vodou, dole kopcom... atď. Úprimne, dočítala som ho len kvôli úcte a obdivu k autorke.

Hlavná hrdinka bola príliš naivnou dievčinou, a na to, že bola pomaly celý život vychovávaná v kláštore, pri intímnych chvíľkach s Rylanom si viedla ako vcelku fajn skúsená žena. A práve scéna, kde Johana "podľahne" Rylanovmu šarmu, mi pripadala akoby vnútená do deja. Že reku posunieme vzťah medzi hrdinami do ďalšej fázy, tak šup ich na ostrov, okolo ktorého sa rázom zdvihne voda, aby sa naň nik iný nedostal a oni mohli ostať sami nikým/ničím nerušení.

  

Neviem, akosi som necítila lásku medzi hrdinami. Vášeň? Áno. Túžbu? Áno? Ale lásku? Tú, veru nie. Hrdinka aj spočiatku chcela byť sympatickou postavou, väčšinu sa jej to aj darilo, no práve na tom "opustenom" kúsku zeme, kde uviazla s Rylanom a prebudila sa v nej "pobehlica", práve vtedy začala moje sympatie strácať. Obzvlášť po tom, ako po noci v Rylanovej náručí sa vrhla do náručia kráľových poskokov, ktorí sa ju vydali hľadať práve na kráľov príkaz.

Hlavný hrdina bol tiež taký... nijaký. Bol dosť nerozhodný, najmä pokiaľ išlo o Johanu. Od prvej chvíle ju chcel, no mal plán, že ju vydá za svojho priateľa a toho sa snažil držať. Pričom keď chcel kráľovi vyfúknuť Oxwich, mohol si Johanu vziať za ženu sám a bolo by. (Čo nakoniec aj tak urobil, len kým k tomu zisteniu prišiel, spravilo to z neho trochu menej inteligentného muža. Na jeho škodu.)

Som z tejto romance sklamaná. Obzvlášť preto, keď viem, že Rexanne písať vie... miliónkrát lepšie.

Moje hodnotenie: ★★☆