Koncom marca vychádza Jane Pronskej román Rebelka. Ona sama sa považuje za rebelujúceho romantika. Populárna autorka vo svojej najnovšej knihe sľubuje vášeň, lásku, intrigy, ktoré čitatelia jej románov tak milujú. Čo je zaujímavé, v najnovšej romanci sa inšpirovala skutočnými postavami z našich dejín a ich príbeh vystavala presne tak, ako sme u nej zvyknutí a ako to máme radi.
Počula som, že tvoj nový príbeh
vychádza zo skutočnej udalosti. Čím si sa nechala inšpirovať tentoraz?
- Pred časom som pri hľadaní informácii
a historických súvislostí k inému príbehu narazila na jednu veľmi
zaujímavú legendu o srbskej pevnosti Golubac na hraniciach Uhorska,
o rytierovi v Dunaji a zároveň o žene, šľachtičnej zo
Svätého Jura, manželke veliteľa kráľových vojsk, ktorá od kráľa získala ako jedna z mála
uhorských žien dedičné právo a právo držby majetku. Zaujímavejší však bol
opis tohto príbehu. Donačná listina vraj hovorí o nebojácnej žene, ktorá
nasadla na galéru, velila vojskám a streľbou kryla kráľov ústup.
V tom okamihu mi napadla otázka: Kto bola tá žena a prečo to urobila?
A inšpirácia bola na svete.
Rebelka
však nie je iba o tom, to by sa moji čitatelia veľmi nepotešili. Príbeh sa
uberá aj iným smerom. Začína stretnutím Cecílie a Štefana, rozoberá ich
osobnosti, rozvíjajúci sa vzťah, ich vzájomnú lásku a vášeň, intrigy,
zamotáva sa a rozmotáva, vrcholí... presne tak, ako sú čitatelia
u mňa zvyknutí.
Vraj aj hrdinovia sú skutočnými postavami
z minulosti. Čím ťa upútali natoľko, že si si povedala: ich príbeh
napíšem?
- Ako som už spomínala, tentoraz som sa
nechala inšpirovať skutočnými postavami z našich dejín – manželským párom
Cecíliou zo Svätého Jura a Štefanom z Rozhanoviec, temešvárskym županom,
ktorý bol zároveň kráľov rytier. Cecília bola ženou, ktorá si podľa mňa
pozornosť rozhodne zaslúži.
Koľko
takýchto žien poznáme a vôbec máme? Koľko žien v našich dejinách bolo tak
výnimočných, že sa o nich v listinách zachovali takéto informácie?
Koľko žien malo dosť odvahy, skúseností,
vnútornej sily, aby opustili pohodlie a bezpečie pevností
a priamo sa zúčastnili bojov a prečo vlastne?
Možno sa
mýlim, možno som si históriu vysvetlila po svojom, no žena, ktorá toho bola
schopná, musela milovať. Koniec koncov, žáner, ktorý píšem, nie je faktografia,
ale romanca. Samotný príbeh veľkej lásky a vzťahu medzi hlavnými hrdinami,
ktorý som napísala, je možno vymyslený a samozrejme, že to tak vôbec
nemuselo byť, no historické fakty z
bojov proti Turkom, v ňom zostali zachované. Rovnako tak množstvo ďalších
vedľajších postáv, ktoré v tom
období preukázateľne žili ako napr. Záviš Čierny a jeho brat Ján Farurej,
Barbora Cejlská, kráľ Žigmund, Ctibor zo Ctiboríc a mnoho ďalších.
Práve
kvôli výnimočnosti tohto príbehu som sa napokon rozhodla, že o tom napíšem,
lebo ten príbeh za to stojí.
Názov knihy je Rebelka. Naznačuje,
aká bude hrdinka. A vlastne celkovo vo väčšine kníh sú tvoje hrdinky silné
a odvážne ženy, niekedy rebelky. Si taká i ty?
- Vystihla si ma celkom presne. Som
nefalšovaný rebel :-)
mám asi geneticky vrodené buričstvo, nerada sa podriaďujem a už vôbec sa
mi nedarí v tichosti znášať akékoľvek neprávosti. Ak sa mi niečo nepáči,
tak to poviem, ak s niečím vnútorne nesúhlasím, tiež. Jazyk ma už niekoľko
ráz dostal do poriadnych problémov, no na druhej strane, viem sa vždy pozrieť
do zrkadla a už som zmierená s tým, že iná nebudem. S dušou,
svedomím, ani srdcom v zásadných
veciach nekupčím.
A možno
preto sú moje hrdinky tiež svojim spôsobom rebelky, búria sa proti pravidlám,
morálke, dobe, snažia sa vybojovať svoje šťastie a obrazne povedané
nečakajú zamknuté vo veži zmierené s tým, čo im niekto iný naplánoval.
Na konte máš už 11 kníh, Rebelka
je dvanásta, keby si mala možnosť prežiť život jednej zo svojich hrdiniek,
ktorá by to bola a prečo?
- Tak toto je zaujímavá otázka, Katka! Aj keď som rebelujúci romantik,
som i realista a asi by som nechcela skutočne byť v temnom
stredoveku v koži žiadnej z mojich hrdiniek :-) A úprimne... každej jednej som naložila naozaj
statočne, kto by toto chcel okúsiť? Snáď pocit, že všetko dobre dopadlo, to
hádam vynahradil.
Každý
jeden príbeh som aj tak prežila naplno, žila som ním, cítila, smiala sa i plakala. A tak
to je dobre.
Rozhovor pripravila © Katarína Kvašňovská
Foto © archív Jany Pronskej
Foto © archív Jany Pronskej
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára