Janičiarova žena

Názov knihy: Janičiarova žena (2016) 

Autor: Jana Pronská 

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Počet strán: 224

Rok vydania: 2016

Keď sa rytier Richard Salmo vracia do pevnosti Litava, túži iba po tom, aby obnovil panstvo svojho otca. Vôbec neráta s tým, že ho očarí miestna dievčina, z ktorej sa vykľuje dcéra grófa Pálfiho. Gabriela má oči iba pre krásneho rytiera, a tak keď vysvitne, že otcovia dohodli ich sobáš, nemôže byť šťastnejšia. Vladan Pribojič, ktorému bola pôvodne prisľúbená, sa však nemieni vzdať. Využije situáciu po príchode Osmanov, predá Richarda do otroctva a zmocní sa jeho majetku. Vďaka nezlomnej vôli žiť sa Richard po rokoch vráti do rodnej krajiny, no je z neho krutý, neľútostný janičiar, ktorý nevie zabudnúť na krivdy a zradu z minulosti. Dostane ešte šancu vzkriesiť lásku, v ktorú kedysi veril? Podarí sa mu zachrániť milovanú ženu a uzdraviť vlastné srdce, otrávené nenávisťou?

Kniha sa od začiatku nesie v príjemnom, romantickom duchu. Páčilo sa mi ako sa hrdinovia spoznali. Ako ich to od samého začiatku k sebe ťahalo. Ich vzájomná príťažlivosť bola akoby hmatateľná. Autorke sa podarilo ju veľmi krásne vystihnúť/zachytiť samotným opisom. 

Rytier Richard a grófova druhorodená dcéra Gabriela sa zamilovali jeden do druhého -ako sa zvykne hovoriť- na prvý pohľad. Čitateľ mohol sledovať ich narastajúcu lásku, prežívať s nimi romantické chvíle, tešiť sa s nimi na každé jedno ich stretnutie. Gabriela sa kvôli nemu tajne vykrádala z pevnosti Čabraď a Richard ju vždy čakal na ich zvyčajnom mieste. Niekedy dokonca vydržal čakať aj týždne, kým neprišla. Ach, vtedy dávno, boli ešte muži mužmi, dokázali na svoju vyvolenú čakať donekonečna, v čase i nečase vystávať na jednom mieste, len aby zazreli svoju milú (či i len kúsok z nej). Dnes je to skôr tak, že: neprídeš ty, príde iná. Načo čakať?

Nuž, nebolo sa čomu čudovať, keď sa Richard s Gabrielou vzali. Ich láska kvitla zo dňa na deň, až som si začala uvedomovať jedno: ich láska je dokonalosť sama, všetko im krásne vychádza, sú ako dve hrdličky, ešte aj tú svadbu stihli zbúchať -ako sa povie- v hodine dvanástej. Takto to nemôže ostať. Niečo sa tu musí udiať. Niekto tu musí zamiešať karty. Niekto alebo niečo to musí pokaziť. A tak aj bolo. Lebo, úprimne si povedzme, kto by chcel čítať iba o nehynúcej a nekončiacej láske, bez intríg, či bez trocha drámy? Ani ja nie. 

Autorka nám ponúkla aj trocha drámy, aj kopu intríg, presne tak ako sú na to u nej čitatelia naučení. Janka dej pekne zamotala, opäť ukázala, že jej fantázia funguje na plné obrátky. Od tej chvíle, ako osud oddelil Gabrielu a Richarda, šiel rýchlym tempom, nechával čitateľa v očakávaní, hnal ho túžbou po poznaní, hnal ho až na koniec knihy, len aby sa uistil/presvedčil, že tí dvaja, pre seba stvorení, skončia nakoniec spolu.

Moje hodnotenie: ★★★★