utorok 29. decembra 2015

Panstvo Edenbrooke

Z anglického originálu: Edenbrooke (2012)

Autor:
Julianne Donaldson

 
Vydavateľstvo: Ikar


Preklad: Lucia Lukáčová
 

Počet strán: 296

Rok vydania: 2015



Marianna Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke. Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť, že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke Phillipa Wyndhama. Marianna sa však zakrátko presvedčí, že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. 

 

Prvé, čo ma prekvapilo na tejto knihe bolo, že je písaná v prvej osobe. Nie je zvykom, aby ma historickou romancou sprevádzala hlavná hrdinka. A úprimne, pôsobilo to na mňa rušivo. 

Kniha mala tiež tendenciu pripomínať skôr tvorbu sestier Brontëových, ktoré zvykli písať v prvej osobe. A dielo v sebe nieslo prvky Jane Austenovej, takže predpokladám, že Julianne je jej veľkou fanúšičkou. To ale bolo ďalšou nevýhodou knižky. Nebola ničím originálna. Priniesla iba príbeh, ktorý bol zmeskou iných príbehov :-(

Hrdinka Marianna bola trochu zakríknutá, trochu pojašená (obzvlášť o tom vypovedala jej záľuba v točení sa, ktorá ju neraz priviedla do trápnej/zúfalej situácie) - čo občas vyznelo i vtipne (ako napríklad scéna v hostinci, kde sa prvýkrát stretla s Phillipom a tvárila sa ako dojička kráv). Bola poslušná, spoľahlivá, milujúca sestra, a najmä bola zamilovaná. Avšak do nesprávneho muža. Phillip, ktorý sa -netuším prečo- spočiatku nechal zahaľovať tajomstvom, bol muž, ktorého si za manžela vyhliadla Cecília, Mariannine dvojča. Spoznala ho v Londýne, kde si užívala život, kým Marianna žila u starej mamy v Bathe. Obe prijali pozvanie do Edenbrooku, no Cecúlia naň dorazila aj s priateľkou o týždeň neskôr. 

A práve ten týždeň stačil na to, aby sa Marianna zaľúbila do Phillipa a on zase do nej :-) Lásku medzi hrdinami opísala Julianne romanticky, dokonca si dala na čas aj s prvou pusou ;-) 

Čo nemožno uprieť autorke je to, ako opísala hlavného hrdinu. Bol to naslovovzatý džentlmen, správal sa presne tak, ako to poznáme z mnohých filmov a kníh odohrávajúcich sa začiatkom 19. storočia.
 
Keď sa ešte vrátim k deju, stará matka ustanovila Mariannu ako svoju dedičku, čo hrdinke prinieslo nečakané komplikácie. Dej sa tým však pekne zamotal. Inak kniha neprináša nič extra, je skôr taká snová, rozprávková. Dá sa pri nej celkom dobre oddýchnuť, pretože sa číta ľahko, rýchlo, Julianne má príjemný štýl písania. 

Moje hodnotenie: ★★★

3 komentáre:

  1. mne sa. kniha v prvej osobe neskutocne pacila... uplne nieco ine ako som zvyknuta v tomto zanry. kniha ma uplne pohltila, musela som si niektore scenky precitat este raz. prve stretnutia hrdinov boli zase velmi srandovne. podla mna bola kniha originalna a to napatie medzi Philipom a Mariannou... ufff :) nadhera

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím. Ja som si tento príbeh užívala. Príbeh postavený na prežívaní citov sa mi páčil a bol pre mňa osviežujúci. Bol iný a autorka má dobrý štýl. Hoci sa kniha zameriava na Mariannu a na jej prežívanie citového vzplanutia k Philipovi, kniha nebola nudná. Marianna je milá hrdinka, vôbec mi neprišla naivná. A Philip? Výborne vykreslený mužský hrdina. Podľa mňa Ikar siahol po zaujímavej spisovateľke, ktorej kniha medzi historickými romancami vyčnieva. Dúfam, že vydavateľstvo preloží aj ďalšiu jej knihu.

      Odstrániť
  2. Knížku jsem měla přečtenou během chvilky, tak moc se mi líbila! Dokonce jsem si musela přečíst i příběh z pohledu Philipa, poněvadž mi bylo líto, že bych se s knihou měla rozloučit :)

    OdpovedaťOdstrániť