štvrtok 10. decembra 2015

Čierna vdova


Názov knihy: Čierna vdova (2015) 

Autor: Jana Pronská 

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Počet strán: 256

Rok vydania: 2015



Adriana Mariášiová pochovala už troch manželov, ktorých jej kvôli majetku nanútil otec. Keď sa Štefan Mariáši znovu dostane do ťažkostí, neváha využiť svoju dcéru aj štvrtý raz a vydá ju za Luciána Bubeka. Obaja mladí ľudia majú vlastné plány, a tak odmietajú manželstvo uzavreté v zastúpení. Adriana sa chce utiahnuť do kláštora, Lucián zas chce dokázať rodine, že nemá právo rozhodovať o jeho osude. Postupne však vychádza najavo, že nič nie je také, ako sa zdá na prvý pohľad. Adriana a Lucián sa musia popasovať nielen s intrigami oboch rodín, ale aj s vlastnou minulosťou a citmi, ktoré im nečakane skrížia plány...


"Manžel... Bože, ako to slovo nenávidela! Cítila sa ako odsúdenec. Vari ženy v tomto strašnom svete nemajú ani za mak práva? Vari sa nenájde nikto, kto by sa ich zastal? Naveky budú vydané na milosť a nemilosť násilníkom a tyranom len preto, že nosia sukne?
Kde sú tie ženy, o ktorých spievajú trubadúri? Kde sú tí muži, čo bojujú o ich srdcia a nosia im kvety? Aká je láska, o ktorej sa píšu básne, a existuje vôbec? Och!"

Na túto knihu som sa veľmi tešila. Krásna obálka ako i pútavý názov dávali tušiť, že to bude jeden z ďalších výborne vykreslených príbehov od Janky Pronskej. A nemýlili sa. Tuším mám ďalšiu obľúbenú knižku :-) 

Príbeh Luciána a Adriany mi veľmi imponoval. Autorka ho podala -jedným slovom-vynikajúco. Hrdinovia mi boli sympatickí od úplného začiatku. Životom ťažko skúšaná Adriana v úvode pochováva svojho tretieho manžela a svojho malého synčeka. Vdovský šat si však nestihne dlho "užívať", nakoľko jej otec zvestuje, že ju vydal za Luciána Bubeka. Pre Adrianu je to tvrdý úder. Nečakala, že ju otec vydá skôr, ako stihne vychladnúť zem za jej ostatným mužom. Lucián je pre Adrianu už štvrtým manželom, a hoci sa búri, proti otcovi a zákonom/právam mužov doby, v ktorej žije, je bezmocná. 

Rytier Lucián, slávny turkobijec, žije v odlúčení od svojej rodiny. So svojím verným priateľom Alexandrom Gorjanom si užívajú mladosť, pijatiku i krásne devy. Keď sa k nemu dostane správa, že ho otec oženil, rozhodne sa vydať na Brzotín. Tam zisťuje, že hrad si žije svojim životom, sluhovia sú sami sebe pánmi, nemajú pred nikým žiaden rešpekt a ich pani, jeho žena, chodí ako prízrak i vyzerá ako prízrak (no iba dovtedy, kým sa neukáže v celej svojej kráse ;-) )

Veľmi sa mi páčila zámena Luciána s Alexandrom, ktorú autorka výborne zakomponovala do príbehu, ba mala v ňom svoje opodstatnenie. 

Klíčiaca láska medzi hrdinami šla pozvoľne, nenásilne, opísaná bola veľmi romanticky. A scéna s bozkom na schodoch bola čerešničkou na torte

V románe okrem naplnenej lásky nájdeme aj prieťahy o majetky, chamtivosť, nenásytnosť, pažravosť, lakomstvo - všetko vlastnosti/hriechy, ktoré z ľudí robia krutých sebcov a tyranov. 

Kniha sa číta jedným dychom. Janka opäť raz ukázala ako "jej to píše". Oprávnene je kráľovnou slovenskej historickej romance.


Moje hodnotenie:

2 komentáre:

  1. Knihu som prečítala na jeden nádych. Páčilo sa mi ako autorka vykreslila stredovek na našom území s historickými postavami. Ukázala pravú, krutú tvár danej doby, no predsa z nej vykresala i niečo pekné, romantické, večné - lásku dvoch mladých ľudí. Toto sa mi práve na knihách Janky Pronskej páči (hoci som zatiaľ čítala iba tri), že vždy do nich vloží niečo krásne a láskavé. Adriana patrí medzi moje obľúbené hrdinky!

    OdpovedaťOdstrániť