Desať otázok pre... Ľubicu Mišíkovú

Pre spisovateľky som si pripravila desať otázok. Nedozviete sa z nich, na akej knihe práve pracujú, ani kde čerpajú na písanie inšpiráciu. Prezradia však niečo viac o sebe. Po prvej spisovateľke Janke Pronskej som rovnaké otázky položila Ľubici Mišíkovej a vy si teraz môžete prečítať jej odpovede.

Ako zvyknete začať svoj deň?

- Ráno o päť dvadsať pohárom vlažnej vody, dilemou pred otvorenou skriňou a dvadsaťminútovou tortúrou s vlasmi, aby som ako tak učesaná šla do práce.

Ste fajčiarka?

- Nie.

Varíte a pečiete?

- Varím, pečiem, zaváram, nakladám, suším...

Aké je vaše obľúbené jedlo?

- Klasika, sviečková so sušenými slivkami.

Aký je váš obľúbený nápoj?

- Nemám obľúbený nápoj, tak asi voda. Pri výnimočných príležitostiach som si zvykla na Piňa coladu.

Aká je vaša obľúbená farba?

- Červená.

Kedy ste sa naposledy nahnevali a čo to spôsobilo?

- Zvyknem sa nahnevať pri televíznych novinách a reláciách typu Občan za dvermi. Ale naposledy to bolo, keď moja mačička, najdúšik, ktorému som dala láskavý domov, ušla cez oblok a pol dňa jej nebolo.

Kedy ste sa naposledy zasmiali až tak, že vám tiekli slzy? Čo to spôsobilo?

- Pravda je, že ja sa väčšinu života presmejem. Ale k slzám ma dohnal kubánsky priateľ mojej dcéry Nikolas. Učí sa po slovensky a keď vyvenčil nášho psa Rexa pri Rajčianke, oznámil nám: Rexo plavál, kakál, cikál...aj ja, aj my. Začala som sa pučiť na tom, že naozaj s Rexom aj plával, aj robil tie ostatné veci na brehu rieky. Potom vysvitlo, že chcel len povedať, že mu Rexo ocikal nohavicu.

Čítali ste knihu, ktorú ste za žiadnych okolností nedokázali prečítať do konca? Ak áno, ktorá to bola?

- Ja keď už začnem, dočítam každú. Ide mi to rýchlo, nečítam po riadkoch, ale po stranách, tak každú aspoň dolistujem, aby som vedela, či to dobre skončí.

Keby to bolo možné, akú supersilu/supermoc by ste chceli mať?

- Na začiatok by celkom stačila taká, ktorá by dokázala zmeniť ľudské myslenie a konanie

z intencií „ja“ na intencie „my“.

® koki