Kokina červená knižnica: Hrdinovia z románov od Mary Balogh sa musia popasovať s mnohými problémami

Rodáčka z Walesu Mary Balogh vedela už ako malé dieťa čo bude robiť, keď vyrastie. Jej túžba stať sa spisovateľkou sa splnila. Dnes už má krásnych 73 rokov a stále svojim čitateľom prináša romantické príbehy, najčastejšie z regentského obdobia. Okrem toho, denne ju možno "stretnúť" na sociálnych sieťach, čo sa len tak nevidí a určite si to zasluhuje obdiv. Veď aj vďaka tomu si teraz môžete prečítať rozhovor, ktorý mi ochotne poskytla.

Vždy ste chceli byť spisovateľkou?

- Áno, už ako dieťa som si písala do zošitov dlhé príbehy. A keď sa ma pýtali, že čím chcem byť, keď vyrastiem, vždy som povedala, že spisovateľka.

Čo ste robili pred tým, ako ste začali písať?

- Študovala som na univerzite, emigrovala z Walesu do Kanady, učila angličtinu na strednej škole, potom som sa stala riaditeľkou školy. Vydala som sa, narodili sa mi tri deti a potom, keď malo najmladšie6 rokov, opäť som začala písať. Trvalo niekoľko rokov, kým som sa stala dostatočne úspešnou, aby som mohla byť spisovateľkou na plný úväzok.

Ako dlho už píšte knihy?

- Svoju prvú knihu som napísala v roku 1983 a vydali mi ju v 1985. Volala sa A Masked deception.

Keď sa pozrieme na váš zoznam vydaných kníh, vidieť, že uprednostňujete knižné série. Prečo?

- Pri písaní knižných sérií mám možnosť detailnejšie pozerať na svet, v ktorom žijú moje postavy. Napríklad v sedemdielnej sérii Klubu tých, ktorí prežili, sa môžem bližšie pozrieť na dôsledky napoleonských vojen u mužov (a jednej ženy), ktorí v nich bojovali a ovplyvnili ich. Takto som mohla mať sedem hlavných postáv namiesto jednej. Ukázala som rôzne druhy zranení, ktoré vo vojne utŕžili a ako sa s nimi vyrovnali. Každá jedna postava má svoj vlastný samostatný príbeh. No opísala som ich aj ako skupinu ľudí posilnenú putami lásky a vzájomnej podpory.

Väčšinu svojich románov ste zasadili do regentského alebo gregoriánskeho obdobia. Rozmýšľali ste, že by ste sa niekedy zamerali aj na iné obdobie?

- Zopár mojich románov sa odohráva aj v neskoršom období ako regentskom. Napríklad román Longing sa odohráva v tridsiatych rokoch 19. storočia vo Walese. A kniha Tangled tesne po skončení Krymskej vojny v päťdesiatych rokoch 19. storočia. Napriek tomu sa najlepšie cítim v regentskom období. A necítim výraznú potrebu to meniť.

Veľa čitateľov miluje práve regentské obdobie. Čo myslíte, čím to je?

- Myslím si, že Jane Austen ho vykreslila tak živo, že čitatelia ho prosto chcú spoznávať. Už Georgette Heyer inšpirovala celú ďalšiu generáciu s túžbou čítať a písať viac príbehov práve z tohto obdobia. Všetko, čo súvisí s aristokraciou vyzerá romanticky. Keď sa zameriame napríklad len na módu, tak ako pre ženy, tak i pre mužov, bola fascinujúca. Vyzerali príťažlivo.

Väčšina autorov priznáva, že časť z nich sa skrýva v každej jeho románovej postave. Ako je to u vás? A ktorou hrdinkou by ste chceli byť?

- Ja som hanblivá a málo spoločenská. Výnimkou sú iba čitatelia a kolegovia spisovatelia. Vtedy priam kvitnem. Veľa zábavy som si užila s extrovertnými hrdinkami, akou je napríklad Freya Bedwinová z knihy Škandály lásky, pretože sú úplne iné ako ja. No v reálnom živote som spokojná s tým, aká som.

Odrážajú hlavné postavy reálnych ľudí?

- Nerobím to vedome. Niekedy, keď vytvorím hrdinu, pripomína mi postavu niekoho, koho poznám, ale snažím sa, aby každá postava bola jedinečná.

Vo vašich knihách často u hrdinov vykresľujete emócie ako sú rozpaky alebo úzkosť. Čo vás ťahá k tomu ich takto vykresľovať?

- Mojím hlavným cieľom je byť realistická. Ako aj v reálnom živote nikto nie je úplne dobrý alebo úplne zlý. Nikto nemá iba jednoduchý život alebo len ťažký. Snažím sa ukázať svoje postavy ako skutočných, nedokonalých ľudí, ktorí zažívajú širokú škálu okolností. Aby si okúsili aj to jedno, aj to druhé.

Vaši hrdinovia bývajú často poznačení nejakou životnou traumou, tragédiou, alebo problémom, ktorý sa s nimi ťahá od detstva. Myslíte, že to z nich robí lepších/zaujímavejších ľudí?

- Platí to o všetkých mojich postavách – mužoch i ženách. A samozrejme, všetci sme ovplyvnení týmito vecami. Nechcem vytvárať len obyčajné ploché postavy, ale ľudí, ktorí vyznejú skutočne. So všetkými svojimi zraneniami, ktoré si so sebou nosia po celý život. Všetky moje hlavné postavy musia byť ľudia so svedomím, aj napriek tomu, že žili nie úplne obdivuhodné životy. Iba preto ich môžem ukázať ako hrdinov a hrdinky, ktorí sa popasujú so svojimi problémami, prenesú sa cez ne, aby dosiahli šťastie a našli lásku.

Podľa čoho vyberáte mená pre svoje postavy?

- Čím viac kníh píšem, tým je to pre mňa ťažšie a ťažšie. Snažím sa vyberať mená, ktoré sa v tej dobe skutočne používali, no je ich obmedzené množstvo. A ak chcem použiť nezvyčajné meno (napríklad Sydnam, Freya, Wulfric, atď.) snažím sa ubezpečiť, že to meno sa v tej dobe používalo alebo sa aspoň dá jeho použitie vysvetliť. Napríklad matka Freyi a Wulfrica čítala veľa staroanglickej a severskej literatúry. Odtiaľ sa inšpirovala pri výbere mien pre svoje deti.

Ktorá kniha sa vám písala najľahšie a ktorá, naopak, najťažšie?

- Knihu More Than the Misstres sa mi písala ľahko. Môj vtedajší editor mi v tej dobe odmietol príbeh, ktorý som chcela napísať. No požiadal ma, aby som napísala niečo podobné, ako boli príbehy zasadené do regentského obdobia. Potešilo ma to a tak som to spravila.

Kniha, ktorá mi robila najväčšie problémy bola Škandály lásky. Dvakrát som sa snažila dať Freyu dokopy s nesprávnym mužom a vždy, keď som mala napísanú tretinu knihy, tak som sa zastavila. Až som pre ňu nakoniec musela nájsť celkom iného hrdinu a vymyslieť iný príbeh. Hneď ako sa tak stalo, kniha sa mi písala ľahko.

Akým spôsobom píšete?

- Príbeh píšem tak ako mi napadne. Moje postavy si diktujú samé ako budú žiť. Svoje postavy spoznávam až keď ožívajú na stránkach, takže dopredu si nič neplánujem.

Máte obľúbené miesto, kde píšete?

- Počas leta píšem na verande. A keď je príliš chladno, sedím v pohodlnom kresle v obývačke. Už nepoužívam svoj stôl v pracovni. Pripadá mi to veľmi nepohodlné.

Zapisujete si svoje myšlienky do notesa, keď vám niečo napadne kdekoľvek ste?

- Nie. Zapisujem si len mená postáv a miesto, kde sa dej odohráva. A to je všetko.

Kto ako prvý číta vaše knihy?

- Ako prvý číta moju knihu môj editor.

Máte popri písaní čas na čítanie? Čo ste čítali nedávno?

- Áno, čítam veľa. V súčasnosti znovu čítam sériu Bernard Cornvell Richard Sharpe, ktorá sa odohráva počas napoleonských vojen.