Jana Pronská: Môj dievčenský sen stále trvá

Na slovenskom trhu, v rámci historických romancí, nemá konkurenciu. Svedčí o tom najmä počet predaných kníh. Už viete, o kom hovorím? Áno, o spisovateľke Janke Pronskej. Jej obľúbenosť medzi čitateľkami narastá s každou ďalšou vydanou knihou a tiež jej ochotou komunikovať s nimi, či už virtuálne na sociálnych sieťach, alebo osobne na besedách. Pri príležitosti vydania jej štrnástej knihy v poradí - Srdcom a mečom (vychádza práve v týchto dňoch) vám prinášam rozhovor. Janka v ňom prezradila viac nielen o svojich knihách, ale i o sebe. Vďaka čomu ju môžeme spoznať trochu bližšie 😉

Na svojom konte máš viac ako 100 000 predaných kníh. Aký je to pocit? (Keď si posielala do vydavateľstva svoj prvý rukopis, verila si, že sa také niečo stane?)

-  Keď sa vrátim spätne do minulosti, mojim snom bolo jedného dňa držať v ruke knihu, v ktorej bude môj príbeh a na obale moje meno. Toto sa mi v roku 2008 podarilo a skutočne to bol neopísateľný pocit. Za Zlatníkovou chovanicou vyšla ďalšia a ďalšia, až ich bolo trinásť, z toho dve knihy v českom jazyku, niekoľko dotlačí a nových vydaní, a štatistiky, ktoré si pravidelne vediem mi ukázali, že som pri čísle stotisíc predaných výtlačkov. Vtedy som si uvedomila, že ten dievčenský sen neskončil, že stále trvá a ja som za to nesmierne vďačná. Vďačná osudovej príležitosti, svojmu vydavateľovi, no v najviac svojim čitateľom, ktorí ma posúvajú vpred, motivujú, inšpirujú... A to je úžasné!

Čo pre teba znamená úspech, keď si top autorkou vydavateľstva Slovenský spisovateľ?

- Je mi cťou písať pre vydavateľstvo Slovenský spisovateľ a byť medzi jeho TOP autormi. Za tie roky ma veľa naučili, no je to aj záväzok, nesklamať ich očakávania i očakávania čitateľov. Mám možnosť robiť to, čo ma baví, žiť niekoľko životov, príbehov, hľadať nové témy, učiť sa. Keď som zasiela rukopis do vydavateľstva, naozaj som nečakala, že moje knihy budú tak úspešné, že dostanem omnoho viac, než som si trúfla dúfať.  

Prečo si si vybrala práve obdobie stredoveku? Myslíš si, že by si sa dokázala zamerať i na iné obdobie?

-  Možno áno, možno sa niekedy posuniem v čase, no zatiaľ ma Stredovek dostatočne napĺňa. Je plný úžasných legiend, hrdinov, stavieb, ktoré prekonali storočia. Takmer nevyčerpateľný zdroj inšpirácie.

Ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy, možno sa čitatelia dočkajú... Záleží len na tom, čo ma osloví a inšpiruje tak veľmi, že by som o tom chcela napísať.  

Jedna z tvojich kníh v sebe nesie prvky mystiky a fantasy (kniha Kliatba). Ako sa cítiš v tomto žánri? Plánuješ v ňom pokračovať? Myslím, že veľa tvojich fanúšikov by bolo za.

-  Určite áno, začala som a priebežne pracujem na voľnom pokračovaní, no už prvú Kliatbu som odkladala a prerábala takmer tri roky 😌 Nechcem sa opakovať, a ak už písať, tak prísť s niečím novým, originálnym a pritom zostať verná štýlu, v ktorom som doma 😊

Je kniha, ktorá ťa istým spôsobom ovplyvnila? Ak áno, ktorá a akým spôsobom?

-  Z mojich je to určite Zlatníkova chovanica, lebo ma nasmerovala k písaniu a doslova mi zmenila život. Z osudových kníh, ktoré ma ovplyvnili, to boli jednoznačne Plamene inkvizície a Gričská čarodejnica. Čítala som ich niekoľkokrát, otvorili mi bránu do histórie, vzbudili vo mne taký záujem o čítanie a romantické príbehy, že je z toho láska na celý život. Ďakujem, Marja Jurič Zagorka! 😍

Máš nejakú pochúťku (chipsy, keksy...čokoľvek) na čom si pochutnávaš počas písania?

- 😆 A vieš, že nie? Nikdy som si písanie s ničím takým nespájala. Ak je niečo po ruke, a mám chuť, tak si dám – čokoľvek, od čokolády po ovocie 😝 ...ak nie, tak nič... 

Stáva sa ti často, že ťa ľudia porovnávajú s hrdinkami tvojich kníh? (Ak áno, ku ktorej najviac?) /Vidia tvoje vlastné osobné skúsenosti v správaní hrdiniek v tvojich knihách?

-  Absolútne nie. Toto sa mi ešte nestalo a ani by som to tak nebrala. Všetky hrdinky sú viac menej vykonštruované osobnosti, fantázia, ktorých ovplyvňuje spoločnosť, doba, zvyklosti, ale aj ich samotné vlastnosti. Priznám sa, nikdy som sa ani nepýtala, ako by som v ich situácii konala ja. Jedno však možno majú spoločné – odvahu nevzdávať sa, nepodliehať dogmám, ísť za svojim snom a snažiť sa niečo zmeniť... A v tomto som im tak trošku podobná aj ja. 

Niektorí autori názov príbehu riešia ako úplne poslednú vec. Ako je to u teba? Aké kritéria, by podľa teba mal spĺňať dobrý názov?

-  Názvy u mňa sú hotový námet na román 😁 alebo jasné ešte predtým, než vôbec napíšem prvú vetu /Zlatníkova chovanica/ alebo už je kniha takmer pripravená na vydanie a ja ešte stále čakám – čo a ako, čo bude to pravé! /Rytierova česť/ 😉 Poniektoré zas ukladám pod jedným názvom – hovorím tomu pracovný a kým dopíšem knihu, má desať ďalších... Takže patália!

Osobne si myslím, že to má dva nezávislé roviny, v každom prípade názov by mal zaujať, mal by vystihovať dej, priblížiť ho čitateľovi, možno trochu prekvapiť, či šokovať... Skrátka, knihu s fádnym, neoriginálnym názvom si môže dovoliť už iba autor, ktorého čitateľ pozná a chce  iba kvôli menu a pozitívnej skúsenosti s jeho tvorbou . Na druhej strane, ohurujúci názov nemusí znamenať, že aj kniha je taká skvelá 😏

Čítajú tvoje knihy manžel a deti?

-  Nie a ani do toho nikoho z rodiny tlačiť nikdy nebudem. Som zástancom toho, že každý má čítať to, čo ho zaujíma, čo sa mu páči, čo je mu blízke. Prečítať knihu iba preto, že musím, nikomu pôžitok neprinesie, ba naopak. Ja som rada, že každý člen mojej rodiny si našiel svoj žáner a číta. Ani mňa, keby kto ako chcel, nedonútil čítať napríklad psycho horor 😁 Prečo by som sa mala dobrovoľne mučiť? 😁

Aké knihy patria do tvoje TOP 10?

- Jednoznačne sa to nedá, skutočne 😏

1. Marija Jurič Zagorka – Plamene inkvizície
2. Marija Jurič Zagorka - Gričská čarodejnica
3. Maria Manciny – Prvá láska Ľudovíta XIV.
4. Jude Deveraux – Zamatová séria (všetky 4 časti)
5. Megan McKinney – Levy a čipka, Keltská veštba...
6. Kathleen E. Woodiwiss – Plameň a kvet, Vlk a holubica... vlastne takmer všetky jej knihy 
7. Beatrice Small – Skye O Malleyová (celá séria)
8. Johanna Lindsey – Malory séria
9. J. R. Ward – Bratstvo čiernej dýky   
10. Autorky ako Ivy, Garwood, Quinn, Quick... no a mohla by som menovať...😁

Máš aj obľúbené filmy? Ktoré?

-  Fíha, tak toto je tiež nejednoznačné – milujeme filmy, doslova celá rodina, a v tomto sa vo väčšine prípadov zhodneme. Máme bohatú filmotéku, ktorá u nás nezapadá prachom, no rozhodne v nich nenájdete nejaké veľké množstvo romantických 💕 Čím väčšia akcia, tým lepšie. Vezmem to podľa toho, ktoré sa u nás pozerajú najčastejšie: Riddick – kronika temna,  Bojová loď, Vzbura lykanov, Star Trek EnterPrise, Piaty element, nové hrané rozprávky ako Zloba, Popoluška... - akčné, fantasy, katastrofické... to môžem vo veľkých dávkach. 

A čo hudba? Čo rada počúvaš?

-  Mám rada hudbu, ktorá ma inšpiruje, mám svoje stále hity, ktoré nikdy nesklamú, a občas prekvapia aj nejaké pekné novinky. Naposledy ma doslova chytila Christina Perri – Jar of hearts, ale aj Lucka Bíla a jej SMS, Daniel Hulka a jeho nádherný mužný charizmatický hlas, ale aj Dan Landa a Karel Kryl. Podstatné je pre mňa ako sa hudba, hlas a slová dotknú mojej duše. 

Keby si viedla knižný klub, ktorú knihu by si všetkým členom dala prečítať ako prvú a prečo?

-  V prvom rade by som sondovala, koho mám v knižnom klube, čo najradšej číta, aký žáner preferuje, lebo to je veľmi dôležitý aspekt, a podľa toho by som sa rozhodla.  Každý sme iný, každému sa páči iný žáner, autor, kniha.  

Môžeš mne a čitateľom prezradiť min. 3 veci, ktoré by sme mali o tebe určite vedieť?

-  Som trémista, neuveriteľne sa dokážem vystresovať pri akomkoľvek verejnom vystúpení 😳

Nemám rada zmeny ani experimenty, každá zmena je pre mňa veľkým krokom 😊 a tiež neznášam konfrontácie. Naučila som sa byť majster vo vyhýbaní sa takýmto situáciám.

Milujem more a teplo, a slnko a ak som bola spokojná, som schopná chodiť na jedno a to isté miesto stále dookola aj niekoľko rokov, kým ma rodina nepresvedčí, že aj inde môže byť tiež fajn 😁

Aký je tvoj najobľúbenejší darček?

-  Mám rada prekvapenia. Nemusia to byť honosné dary... viac ma poteší drobnosť, keď ju nečakám, a keď neviem, čo na mňa vykukne z balíčka... keď dostanem kvietok, obrázok, čokoládu... iba tak, pre radosť... To sú pre mňa vzácne chvíle, ktoré ma utvrdzujú v tom, že ma má niekto rád... že ma nečakane obdaruje, lebo chce...    

Čo by si poradila začínajúcim spisovateľom?

-  Hm... rozhodne mať načítané, písať a nevzdávať to, pracovať na sebe, lebo zaujať čitateľa, nie je jednoduché. Trh je nasýtený a malý, treba prísť s niečím novým, originálnym, no v prvom rade dobre napísaným...

Rozhodne nečakať, že keď niečo napíšem na prvý raz, hneď to bude bestseller. Také veci sa stávajú naozaj zriedka. Z kritiky si vziať ponaučenie byť lepší a nehádzať hneď flintu do žita. Ak chce niekto písať a uspieť, musí si uvedomiť, že nepíše iba pre seba, píše aj pre čitateľa.

Rozhovor pripravila © Katarína Kvašňovská 
Foto © archív Jany Pronskej