Kristína Brestenská: Píšem o tom, čo kedysi bavilo čítať i mňa samú

Stredovek a Anglicko považuje Kristína Brestenská za najromantickejšiu kulisu pre historickú romancu. Nielen že knihy z tohto obdobia rada číta - ako prezradila, je schopná prečítať aj osem až desať kníh za mesiac (pravdaže nie všetky sú iba historické romance) -, ona sa rozhodla jednu aj napísať. A podarilo sa jej to skvele. Jej debutová kniha sa volá Grófov syn, no ja viem, vďaka rozhovoru, ktorý mi poskytla - a teraz si ho môžete prečítať i vy, že v šuflíku už má pripravené ďalšie knižky 😉

Vždy ste chceli byť spisovateľkou?

Osobne sa za spisovateľku ešte nepovažujem. Zatiaľ som len autorkou jednej knihy a myslím si, že by som ich na konte musela mať oveľa viac, aby som sa mohla nazvať spisovateľkou. Ale zrejme som o tom už v detstve tak trochu snívala. Pamätám si, že na dedine, kam sme chodili na prázdniny k babke, som mala niekoľko dobrých kamarátok a vždy sme si vymysleli nejakú hru. Jedno leto nám zišlo na um (myslím, že som s tým prišla práve ja), aby sme si založili spisovateľský klub. A tak sme sa stretávali a spoločne písali a potom si tie naše výtvory navzájom čítali. Veľká škoda, že sa tie moje prvé pokusy nezachovali. Teraz by ma istotne pobavili. A čím som bola staršia, tým som na napísanie knihy častejšie myslela, no nikdy nebol ten správny čas začať. Až na materskej dovolenke 😊

Čo ste robili pred tým ako ste začali písať/ popr. čo robíte?

Pracujem pre jednu medzinárodnú firmu, ktorá pôsobí v oblasti poisťovníctva, no momentálne si už štyri roky užívam doma s mojimi dvomi ratolesťami.

Váš debut Grófov syn je zasadený do stredovekého Anglicka. Prečo ste si vybrali práve toto obdobie?

Píšem o tom, čo kedysi bavilo čítať i mňa samú. Nevravím, že som nikdy neprečítala nič z iného obdobia alebo odohrávajúce sa v inej krajine, ale pre mňa osobne je stredovek a Anglicko tou najromantickejšou kulisou pre historickú romancu. A čo je najdôležitejšie, historické romance, ktoré sa u nás v súčasnosti vydávajú a sú zasadené do anglického prostredia, sú prevažne z tej novodobejšej histórie: 18. - 20. storočie. V tomto smere som chcela prísť s niečím iným.

Keby to bolo možné, chceli by ste žiť práve v tejto dobe?

Môj manžel mi tvrdí, že v minulom živote som tam určite žila. JA ja hovorím áno, ale jedine medzi šľachtou, pretože jednoduchý ľud mal ťažký život.

Aký výskum si vyžaduje písanie príbehu z tohto obdobia?

Ja som mala kníh podobného žánru a z približného obdobia už prečítaných niekoľko, rovnako som videla niekoľko filmov, takže ten život v stredoveku mi nebol celkom cudzí. No počas písania som si zadovážila niekoľko kníh o anglických dejinách a množstvo informácií som našla aj na internete – prevažne zo zahraničných zdrojov. Informácie som si hľadala priebežne, keď som o tom práve písala. Nebolo to o tom, že som si niekoľko mesiacov robila výskum a až potom začala písať. A napriek tomu všetkému som si vedomá toho, že kniha nie je dokonalá. Ak by ju čítal nejaký historik, možno by sa chytal za hlavu, no ja som ju napísala najlepšie, ako som v danej chvíli dokázala.

Čo vás k napísaniu príbehu o Amelii a Wiliamovi inšpirovalo?

Ten prvotný impulz vznikol asi vtedy, keď som čítala knihu, v ktorej mal hlavný hrdina na tvári jazvu (nie, nebola to Angelika 😃). A po dočítaní som si povedala, že ja by som ten príbeh poňala celkom inak, a tak som sa rozhodla, že si ho napíšem podľa seba. Vtedy som ani len netušila, aký dej z toho napokon vznikne. Postupne som doňho vymýšľala nové a nové zápletky, dopĺňala kapitoly, aby bol zaujímavejší a nakoniec som sa dopracovala k 270 rukopisným stranám, takže to skončilo tak, že som musela príbeh trochu okresávať, pretože vydavateľstvu sa zdal príliš dlhý. No aby som ho reálne skrátila, musela by som odtiaľ povyhadzovať celé kapitoly, resp. určité dejové línie a už by to bol trochu iný príbeh. Takže sa mi podarilo vypustiť iba zopár strán, no našťastie vo vydavateľstve nakoniec netrvali na ďalšom skracovaní.

Odrážajú hlavné postavy reálnych ľudí?

Ak sa pýtate na to, či v tej dobe reálne žili, tak väčšina z nich áno. Keď som totiž začala písať, potrebovala som príbeh vsadiť na konkrétne miesto, doplniť konkrétne tituly a keďže ako Slovenke by sa mi veľmi ťažko vymýšľali fiktívne názvy anglických hradov a titulov, rozhodla som sa použiť tie skutočné. Naisto som vedela, že jednou zo záporných postáv bude princ Ján Bezzemok. A potom som pri hľadaní a skúmaní objavila obraz, ktorý zobrazoval istú historickú udalosť a boli na ňom vyobrazení najvýznamnejší lordi Anglicka. A jedným z nich bol gróf zo Surrey. To sa mi zapáčilo, tak som pátrala ďalej a keď som potom zistila, že Hamelin de Warenne, gróf zo Surrey, bol nevlastným bratom kráľa Henricha 2., nemohla som byť nadšenejšia.

Takže hoci bol samotný príbeh úplnou fikciou, William de Warenne skutočne žil, jeho otec aj matka takisto a naozaj bol synovcom anglického kráľa. Skutočný William mal však štyri sestry, ja som pre potreby príbehy ponechala iba jednu a pomenovala som ju Elisabeth.

Podľa čoho ste vybrali mená pre svojich hrdinov?

Keďže som už spomenula, že hlavný hrdina reálne žil, ponechala som mu jeho meno. William bol vraj ženatý dvakrát a obe jeho manželky sa volali Maud. To sa mi však nezdalo vhodné meno pre hlavnú postavu, tak som premýšľala nad iným. K menu Amelia ma myslím inšpiroval článok, ktorý som čítala o manželke istého známeho britského herca a práve ona sa volala Amelia.

Viete už dopredu ako sa príbeh skončí, alebo sa vyvíja postupne počas písania?

Áno, ten úplný koniec mám vždy premyslený a často aj napísaný dopredu.

Ako dlho trvalo, kým ste napísali Grófovho syna?

No... Začala som písať v auguste 2015 a skončila vo februári 2017, avšak s 9-mesačnou tehotenskou pauzou, počas ktorej som nebola hormonálne nastavená na romantiku ani fyzicky schopná si po celodenných povinnostiach ešte večer sadnúť za počítač a písať. Keď som sa snažila zrátať, koľko času som reálne písala, vyšlo mi zhruba 8 mesiacov.

Zapisujete si svoje myšlienky do notesa, keď vám niečo napadne kdekoľvek ste?

Zo začiatku som to tak robila, písala som tak dokonca celé kapitoly, no potom mi to prepisovanie prišlo zbytočne zdĺhavé. Teraz si zväčša zapíšem iba pár viet, poprípade slov.

Máte obľúbené miesto, kde píšete?

Ja som dosť obmedzená, čo sa týka miesta, kde píšem. Na písanie mám čas iba večer, keď deti spia, a keďže jedno dieťa spí v detskej izbe a druhé ešte v spálni, zostáva mi na písanie iba obývačka. Mám veľké šťastie, že môj manžel po večeroch tiež radšej číta, ako pozerá televízor, inak by som nenapísala nič 😊

Čítal niekto vašu knihu skôr ako vyšla?

Každý, kto čítal rukopis pred zaslaním do vydavateľstva, je uvedený vo venovaní. Jedna kamarátka knihu dokonca čítala priebežne, ako vznikala. Vždy som jej poslala za horúca pár kapitol a jej reakcie ma "nakopli" k tomu, aby som pokračovala v písaní. Nebyť toho, možno by som knihu ani nedopísala. Keď bola dopísaná, dala som ju prečítať jednej sestre. Tá mi niektoré kapitoly dosť skritizovala a keďže ja kritiku neveľmi dobre znášam, asi dva dni som kvôli tomu bola rozladená. Potom som sa však nad tým triezvo zamyslela a uznala som, že má pravdu. Tak som to prerobila a dala som knihu prečítať druhej sestre. Tá pri nej plakala. A nakoniec ju čítal môj manžel a ten mi tvrdil, že ho to naozaj bavilo. Ale upodozrievam ho z toho, že mi len povedal to, čo som chcela počuť 😄 A teraz sú moje sestry najväčšie fanúšičky aj kritičky všetkého, čo napíšem.

Máte popri písaní čas na čítanie? Čo ste čítali naposledy, popr. čo máte rozčítané?

Ak čítam, je to na úkor písania. Ale väčšinou v lete a počas Vianoc si dám od písania prestávku a vtedy čítam. Som schopná prečítať aj osem až desať kníh za mesiac – takých s normálnym rozsahom do 300 strán. Momentálne som prepadla fantasy žánru a mám rozčítanú poslednú vydanú knihu zo série Pieseň ohňa a ľadu (Hra o tróny).

Môžeme sa tešiť na vašu ďalšiu tvorbu?

To je skôr otázka pre vydavateľstvo ako pre mňa. Momentálne mám dokončené dve ďalšie knihy a pracujem na tretej, no všetko závisí od záujmu vydavateľstva. 

Rozhovor pripravila © koki
Foto © archív Kristíny Brestenskej