nedeľa, 29. apríla 2012

Služobnica slnka

Z anglického originálu: The Beloved Scoundrel (1994)

Autor:
Iris Johansen

Vydavateľstvo: WIST

Preklad: Tomasz Trancygier


Počet strán: 316

Rok vydania: 1999



Jordan Draken, anglický vojvoda sa všemožne usiluje prekaziť výbojnému francúzskemu cisárovi jeho mocenské chúťky. Po dlhom pátraní zistí, že kľúčom k Napoleonovej porážke môže byť vitráž Okno do raja. Vitráž zhotovila stará matka Marianny Sandersovej na zákazku ruského cára. Svoju vnučku zasvätila nielen do umenia výroby týchto prekrásnych umeleckých diel, ale aj do tajomstva, ktoré táto vzácna vitráž skrýva... Keď Marianna a jej malý brat Alex za tragických okolností osirejú, Jordan im ponúkne svoju ochranu. Nie však celkom nezištne... 


Marianna spočiatku Jordanovi nedôveruje, no niečo ju k nemu ťahá. Po tom, ako so svojim malým bratom Alexom osamejú, sa rozhodne k nemu pripojiť. Ten ich zavedie na svoje panstvo, na hrad Cambaron a ráta s tým, že mu Marianna vytvorí Jedalar alias Okno do raja. Marianna sa však tak ľahko nepoddá. 

Hm, príde mi trochu zvláštne stráviť niekde tri roky, robiť na vitrážach, rozprávať sa s Jordanom a nakoniec mu aj tak nedôverovať a neprezradiť mu tajomstvo Jedelaru. Chápem, že Marianna mala svoje úmysly pomstiť sa Nebrovovi za to, že jej matku zabil, no celý ten proces pomsty mi prišiel zvláštne vykonštruovaný. 

Kniha je ako telenovela. Každá kapitola prináša nový prvok a prudkú zmenu. Odrazu už nie je cesta zobrazená vo vitráži Okno do raja, ale iba v jej časti (a dokonca sa ani nedozvieme, aký obrazec Marianna zobrazila v novej vitráži, do ktorej cestu k tajomným chodbám vedúcim k pokladu zobrazila :-( ). Neskôr sa zase dozvedáme o tajomstve Zavkova, potom, že podzemná chodba nevedie k pokladu...atakďalej. Vravím, ako v telenovele. Autorka si mení dej za pochodu.

Nevravím, že je to úplne zlé, veď štýl písania má dobrý, charaktery postáv zvládnuté, no na jedno dielo až priveľa zápletiek.

Moje hodnotenie: ★★

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára