Plamene hriechu

 
Názov knihy: Plamene hriechu (2013)

Autor: Marek Zákopčan

Vydavateľstvo: Ikar

Počet strán: 320

Rok vydania: 2013

Osudy troch žien, ktoré sa prelínajú. Mladá šľachtičná Sofia Wittelsbachová sa už čoskoro má vydať za Adriana Lékavického, s ktorým sa pozná od detstva, ale už roky sa nevideli. Ich sobáš však zatieni náhla smrť jeho otca, vojvodu z Lékavíc. Pátranie po tajomstvách minulosti privedie mladý pár na stopu Dračieho rádu. Skutočný nepriateľ však ostáva v úzadí, a ako sa ukáže, jeho odhalenie môže mať fatálne následky... 

Lenorinu matku upálili ako čarodejnicu. Dievčinu vychoval záhadný starec s prezývkou Pútnik, bokom od ľudí, aby ju ochránil najmä pred zlomyseľným kňazom Lotharom. Lenora prichádza na hrad ako slúžka a na svetlo vyjde tajomstvo jej pôvodu...
Mariela Lékavická, Adrianova matka, si vydobyla rešpekt a úctu ako hradná pani. Po manželovej smrti sa snaží udržať rodinu pohromade, ale jej železná vôľa naráža na odpor detí, a navyše musí zamedziť odhaleniu temných tajomstiev. Keďže hrozí, že pravda vyjde na povrch, neštíti sa použiť žiadnu zbraň...

Vskutku zaujímavá kniha. Plná postáv, historických faktov, plná nečakaných zvratov. Príbeh je o troch ženách, ktorých osudy sú navzájom prepletené, aj keď spomedzi nich asi najviac vyniká postava Mariely - ženy zosnulého vojvodu a matky troch detí. Osobne som ju hneď od začiatku mala za "tú zlú", avšak jej charakter sa postupne po kapitolách ukazoval ako nie celkom zlý, alebo nie až taký zlý, až som bola na vážkach. Bola zlá, to áno, ale nemožno sa tomu vôbec čudovať, po tom všetkom, čo prežila/zažila/okúsila. Ona sa tým zlom iba bránila/chránila pred svetom. Mám rada negatívne postavy, a ešte radšej, keď nie sú zlé bezdôvodne, prvoplánovo. Mariela takou postavou je. A to je veľkým plusom tejto knihy.

Sofia mi pripomenula hrdinky romantických príbehov - trochu rebelka, avšak milá, priateľská, spravodlivá a milujúca. Škoda len, že autor viac nezahral na city romantickým dušičkám a vzťah Sofie a Adriana neopísal trochu hlbšie, podrobnejšie. Chýbalo mi tam to povestné "iskrenie".

A čo tretia z hrdiniek, Lenora? Úprimne, neviem, aký mám mať na ňu názor. Istú úlohu v príbehu zohrala, v podstate kľúčovú, ale autor jej nevenoval prílišnú pozornosť akoby nechcel, aby si ju čitateľ veľmi obľúbil (čomu sa nečudujem, keďže skončila ako skončila). 

Tiež úloha Pútnika ostáva zahalená rúškom tajomstva. Na konci sa rozhodol, že sa viac nebude skrývať, a musím povedať, že ma celkom zaujíma jeho príbeh (na ten si však zrejme budem musieť počkať v pokračovaní - ak teda (v čo dúfam) autor nejaké pokračovanie plánuje). Taktiež sa na konci príbehu otvára otázka týkajúca sa Eleny Lékavickej, ktorá si doslova pýta svoj vlastný príbeh.

Keď to všetko zhrniem, priznávam, knihu som zhltla. Autor v nej ponúka množstvo zápletiek, a keď si (počas čítania) myslíte, že sa nejaké tajomstvo odhalilo, zisťujete, že to tajomstvo len otvorilo dvere k ďalším tajomstvám :-)

Pútavé a plné zvratov - rozhodne odporúčam prečítať! Jediné, čo knihe trochu vyčítam je málo romantiky. 

Moje hodnotenie: ★★★★