Autor: Adele Parks
Vydavateľstvo: Domino
Český preklad: Dita Kelbelová
Počet strán: 536
Rok vydania: 2015
Dvadsiate roky 20. storočia: čas nádejí a prísľubov. Na novoročnom večierku ľudia
oslavujú vstup do novej dekády a snažia se predstierať, že na vojnu
už zabudli. Je preč. Teraz treba zase začať žiť!
Skutočnosť
je taká, že tí, čo prežili, už nikdy nebudú takí ako predtým.
Nájsť si miesto v novom svete sa snažia aj štyri priateľky, z ktorých
každá zápasí s iným problémom. Hanblivá Beatrice sa obáva samoty.
Nespútaná Ava sa zas nechce vzdať svojej slobody. Sarah zaplatila
najvyššiu cenu, vo vojne prišla o manžela. Lydia
síce manžela má, ale v jej očiach je to zbabelec, ktorý prečkal
vojnu za úradníckym stolom. A potom sa jedna z nich zoznámi s
charizmatickým dôstojníkom
Edgarom Trentom...
Po mojom ostatnom stretnutí sa s Adele Parks som bola na vážkach. Predsa len jej štýl písania mi pri čítaní Stalo se včera v noci vôbec
nesadol. A tak som mala dilemu: čítať či nečítať? Lákalo ma ale
obdobie, ktoré si zvolila, pretože celé 19. a začiatok 20. storočia
patria medzi moje mimoriadne obľúbené. A tak som si povedala, že idem do
toho. A dobre som urobila :-)
Príbeh
sa zameriava na štyri priateľky, z ktorých každá si hľadá svoje miesto v
živote, každá prežíva vlastné smútky, žiale či radosti. Čitateľ
spoznáva Sarah, ktorá sa nedobrovoľne stala vdovou. Manžela, lásku jej
života, jej zobrala vojna a doma ostala iba ona a dve polosiroty. Jej
sestra Beatrice prišla o možnosť vydať sa. Je bacuľka a mladých,
nezadaných mužov je žalostne málo. Utápa sa v depresiách, že kvôli vojne
pre ňu neostal voľný ženích. Slobodná Ava, z bohatej rodiny, po
manželovi netúži ani troška, hoci si medzi nimi môže vyberať. Láka ju
skôr práca v otcovej firme. Ibaže dámam pracovať neprináleží. A nakoniec
je tu Lydia. Tá jediná má manžela. Jej problémom je však rokmi
nenaplnená túžba po dieťati.
Ich
životy sa zmenia príchodom Edgara Trenta. Mladý dôstojník si
chtiac-nechtiac nájde cestu práve k Lydii a ona ostáva na pochybách. Tu
musím podotknúť, že autorka výborne opísala vnútorné pocity vydatej ženy
zápasiacej samej so sebou a s pokušením zhmotneným v podobe Edgara.
Emócie - ako v prípade Lydie, tak i v prípade Edgara - boli vybičované
na maximum.
Čo
sa mi tiež páčilo bolo, že Adele opísala medzivojnové roky (ne)skutočne
uveriteľne. Pri čítaní som mala pocit, akoby som v tej dobe sama žila -
oblečenie, hudba, cigarety s dlhými filtrami, štýl života, celá
atmosféra dýchala a voňala dvadsiatymi rokmi.
Autorka
dôveryhodne zobrazila život po prvej svetovej vojne, život vojakov,
ktorí prežili, život žien, ktorých muži padli i život žien, ktoré kvôli
stratám na životoch mužov prišli o možnosť niekoho si nájsť, vydať sa...
Ukázala ako v tej dobe ženy (kvôli vojne) museli zastávať prácu, ktorú
dovtedy vykonávali iba muži. A tí si ju po návrate z bojiska opäť brali.
Knihe
nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o romantiku. Nechýbala tu nespútaná
vášeň ani láska, kvôli ktorej sme schopní urobiť čokoľvek, dokonca sa i
vzdať všetkého.
Jednu
vec ale musím knihe vytknúť. Pochybujem, že niekedy v 20-tych rokoch sa
používalo slovné spojenie: vyzerať sexi. Tu mohla prekladateľka zvoliť
vhodnejší ekvivalent.
Čo dodať na záver? Snáď len, že to bolo čarovné čítanie. Dúfam, že Adele odteraz bude písať iba romány z tohto obdobia ;-)
Moje hodnotenie: ★★★★★
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára