Po škorici vonia novinka od Ľubice Mišíkovej

Tretia kniha z pera Ľubice Mišíkovej nie je historickou romancou, na aké sme u nej zvyknutí. Mrazená škorica s podtitulom Vôňa minulých životov je kniha zo súčasnosti, avšak s tromi výletmi do dávnej minulosti. Autorka nás tak zavedie do súčasnej Žiliny, do starovekého Ríma, do Stredoveku v okolí hradu Strečno a do Čiech okolo roku 1890.

Viac už ale prezradí Ľubka, s ktorou sme sa stretli a porozprávali o jej novinke.

Predstav nám trochu svoju novú knihu...

Moja najnovšia kniha sa odohráva v súčasnosti, ale je popretkávaná troma historickými príbehmi, pričom každý je z iného obdobia. Jeden je zo starovekého Ríma, jeden je zo Stredoveku, keď sa tu v Strečne staval hrad a jeden je z mladšej histórie, z Čiech v roku 1890. Hlavnou hrdinkou je tridsaťdvaročná Helena Adamová, ktorá má psychické problémy. Prostredníctvom regresnej terapie  spozná svoje tri predchádzajúce životy. A vďaka tomu príde na podstatu svojich problémov.

Čo ťa inšpirovalo k napísaniu tohto príbehu?

Inšpirovala ma bývalá spolužiačka. Keď sme boli mladí, mali sme spolužiačku, ktorá mala psychické problémy. V tej dobe sme o tom nevedeli takmer nič a viac-menej sme ju považovali za čudnú. Až neskôr som sa dozvedela, že nebola čudná, že mala skutočne problémy a liečila sa na psychiatrii. A tak vznikla moja hrdinka Helena, ktorá túži zmiznúť z tohto sveta, aby spolu s ňou zmizli aj všetky strachy, čo sa vynoria zakaždým, keď chce byť aspoň trochu šťastná.

Každý z príbehov vychádza z nejakej skutočnej udalosti?

Historická udalosť odohrávajúca sa v starovekom Ríme bola inšpirovaná skutočnou udalosťou, keď bol založený veľký požiar v Ríme a cisár Nero to „hodil“ na kresťanov a odvtedy začal na nich hon. Tieto udalosti sú v knihe nielen spomenuté, ale sú súčasťou príbehu. A keďže som časť románu umiestnila do Žiliny, potrebovala som nejaký miestny hrad. Voľba logicky padla na Strečno, je najznámejší, veľakrát som na ňom bola a základné údaje o ňom sú v každej knihe o Žiline, alebo na internete.  A k Čechám okolo roku 1890? Pravidelne ako milovníčka histórie si kupujem časopis History a tam som raz našla článok o začiatkoch textilného priemyslu v Čechách. Potom som si párkrát klikla na internet a získala som akú takú predstavu aj o začiatkoch módneho priemyslu. A Helenina tretia regresia bola hotová vec.

Prečo si si vybrala práve tieto tri obdobia?

V hlave nosím niekoľko námetov na moje budúce knihy a tieto tri patrili medzi ne. Povedala som si, že mám svoj vek, že už nestihnem toľko kníh napísať, tak som si tri námety vybrala a zapracovala ich do jednej knihy.  Rozmýšľala som, kde umiestnim túto knižku dejovo a z lásky k môjmu rodnému mestu sa odohráva v Žiline. A keďže moja prvá literárna beseda bola v Ilave, tak časť deja som zasadila tam.

Čítaš knihy/zaujímaš sa o veci medzi nebom a zemou, reinkarnáciu, regresnú terapiu...?

Po roku 1989 začalo vychádzať množstvo kníh s touto tematikou. Niekoľko z nich som sama prečítala. Navyše môj muž bol ezoterík a aj doma sme mali veľa kníh s touto témou. Takže niekde vo mne to ostalo a pomyslela som si, že by také niečo mohlo zaujať aj čitateľov, a spracovala som to do knižky.

Čitateľky Kokinej červenej knižnice milujú príbehy o láske. Nájdu ju i v tvojej novej knihe?

Pravdaže. Kniha ponúka dokonca až štyri príbehy o láske.

Podľa čoho vznikol názov Mrazená škorica?

Názov Mrazená škorica ma napadol už dávno. A keď som špekulovala, ktorej budúcej knižke ho dám, najviac sa mi hodil práve tejto. Mrazená škorica navyše spája všetky príbehy. Objavuje sa aj v príbehu hlavnej hrdinky zo súčasnosti a objavuje sa aj v troch príbehoch z minulosti. Ale aby som to spojenie vysvetlila - kedysi  znášali otroci z hôr celé plochy ľadu a robili si z neho pochúťky, prvá zmrzlina bola ľadová – ľad sa zmiešal s ovocím a také sa to podávalo na cisársky stôl. Na ľad sa pridávali tyčinky škorice, aby nepáchol po slame, pretože tie plochy ľadu museli zabaliť do slamy. Práve táto mrazená škorica sa objavuje všade, aj keď vždy je spomenutá inak. Raz je to farba auta, inokedy farba kabátu a podobne.

Ako dlho trval vznik knihy?

Písala som ju asi trištvrte roka, no v hlave som ju nosila viac ako päť rokov.


Rozhovor pripravila © Katarína Kvašňovská
Foto © archív Ľubice Mišíkovej